V stredu 30. marca 2016 sme sa my,  žiaci 7., 8. a 9 . ročníkov  Základnej školy , Ulica Vajanského 47 v Lučenci,  zúčastnili na pietnom akte pri príležitosti okrúhleho výročia   narodenia Karolíny Štúrovej, sestry  Ľudovíta Štúra.  Minulý rok bol venovaný práve tomuto velikánovi slovenského národa, veď od jeho narodenia uplynulo okrúhlych 200 rokov.

     Po našom príchode do cintorína sme sa rozostavili v blízkosti hrobov  spisovateľov Novohradu. Niektorí spolužiaci  vyparádení v novohradských  krojoch stáli v tesnej blízkosti pamätníka, ktorý Matica slovenská spolu s mestom Lučenec postavili na pamiatku tejto skromnej  osôbky. V úvode  sme si zaspievali ľudovú pieseň Sihote, sihote. Ďalej spolužiak z 8.A  zarecitoval báseň  od Ľudovíta Štúra a ďalší spolužiaci položili k pamätníku veniec. V príhovore riaditeľky školy Ľudmily Lacovej sme sa dozvedeli, že Karolínka sa narodila v Uhrovci ako  piate dieťa v rodine Štúrovcov, 11 rokov po Ľudovítovi Štúrovi. Ako jediné dievča zo súrodencov rada pomáhala svojim rodičom, no i svojim bratom. Najmä v čase vydávania prvých slovenských novín bola nápomocná bratom  ako i ďalším redaktorom v bratislavskom byte. Po smrti rodičov,  brata Karola a Ľudovíta sa presťahovala do Fiľakova  k najmladšiemu  bratovi Jankovi a pomáhala mu s vedením  domácnosti. No ani jej osud nedoprial dlhý život. Už ako 33-ročná ťažko ochorela  a umrela. Priala si však ešte za života, aby ju pochovali v Lučenci, kde ešte ako tak počuť slovenské slovo. Bohužiaľ, jej hrob vandali zničili, takže presné miesto jej večného odpočinku ani nepoznáme. Po príhovore pani riaditeľky sme pokračovali v speve piesní Kopala studienku, Kto za pravdu horí a na záver podujatia  sme si zaspievali slovenskú hymnu Nad Tatrou sa blýska. Pomedzi spev piesní zazneli ďalšie básne a citáty od Ľudovíta Štúra, z ktorých sa nám niektoré hlboko vryli do pamäti. Najviac nás oslovil Štúrov výrok: „My stali sme si do služieb ducha, a preto musíme prejsť cestou tŕnistou.“ V mesiaci jún nás čaká exkurzia v Bratislave, ktorej súčasťou je aj výstup na Devín, kde si už 15 rokov  naša škola  pripomína pamätný výstup  štúrovcov. Počas neho si  študenti i Štúrovi priatelia vybrali ďalšie slovanské mená a vyjadrili odhodlanie obetovať sa za práva slovenského národa. Určite si aj tento rok v júni spomínané  podujatie  pripomenieme  hymnickou piesňou Hej, Slováci. Veď ide o 180. výročie významnej  dejinnej udalosti. Ale vráťme sa ešte k symbolickému pamätníku  v  cintoríne.  Naše podujatie prišla podporiť aj  pani  riaditeľka Domu Matice slovenskej v Lučenci, Ing. Alena Rezková, s ktorou už niekoľko rokov  udržiavame  pestrú spoluprácu.  Určite nás zorganizované podujatie  potešilo a sme radi, že sme mohli byť prítomní pri pamätníku skromnej, ale pracovitej mladšej sestry Ľudovíta Štúra, génia,  tvorcu slovenského národa, ktorý dokázal presvedčiť nie jedného študenta či rovesníka prijať  jeho predstavu:  vytvoriť z ľudu pod Tatrami samostatný slovenský národ.

     Naše postrehy  z pietneho aktu v cintoríne ukončíme ďalším citátom Ľudovíta Štúra: „ Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa nemôže naučiť obetiam, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach duch ukazuje svoju silu, svoje panstvo“.

                                                                Žiaci 8.ročníkov ZŠ, Ulica Vajanského 47, Lučenec     fotky...